Riadny pracovný čas a skrátený pracovný čas

Ak chceme definovať riadny a skrátený pracovný čas, je potrebné si najskôr ozrejmiť pojem pracovný pomer, od ktorého sa odvíja pracovný čas.

Pracovný pomer môžeme určiť ako prvý deň nástupu do práce, ktorý bol dohodnutý medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve. Treba rozlíšiť založenie (na základe pracovnej zmluvy) a vznik pracovného pomeru(deň, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce).

Pracovný čas je časový úsek (aj kúsok odpracovanej hodiny), počas ktorého je zamestnanec k dispozícií zamestnávateľovi; doba, kedy vykonáva prácu a spĺňa povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy.

Riadny pracovný čas zamestnanca je:

• čas zamestnanca, ktorý nepresahuje 40 hodín týždenne, podmienkou je, že nesmie prekročiť 8 hodín; zo strany zamestnávateľa vyplýva povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorý odpracoval v jednej pracovnej zmene viac ako 6 hodín prestávku na odpočinok, ktorá trvá 30 minút,
• pracovný čas rozložený tak, že zamestnanec rovnomerne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v 2-zmennej prevádzke, nepresahuje 38,75 hodiny za týždeň a tiež vo všetkých zmenách v 3-zmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke – vtedy je pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne,
• pracovný čas zamestnanca, ktorý prichádza do styku s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, je nepresahujúci 33,5 hodiny za týždeň,
• pracovný čas mladistvého zamestnanca, ktorý je mladší ako 16 rokov, na ktorého sa vzťahuje nanajvýš 30 hodín týždenne, aj v prípade výkonu práce pre viacerých zamestnávateľov; ak je mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37,5 hodiny týždenne, takisto aj v prípade vykonávania pracovnej činnosti pre viac zamestnávateľov ; v prípade mladistvého nesmie pracovný čas presiahnuť viac ako 8 hodín v priebehu 24 hodín.

Ak rozvrhneme pracovný čas rovnomerne na príslušné týždne, rozdiel dĺžky pracovného času, ktorý pripadá na jednotlivé týždne bude najviac 3 hodiny a pracovný čas v týchto dňoch nepresiahne 9 hodín. 

Kratší pracovný čas ako je daný týždenný pracovný čas môže zamestnávateľ dohodnúť v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Práva a povinnosti kratšieho pracovného času:

•  nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni,
•  mzda, ktorá zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnému času,
•  dovolenka, pri ktorej zamestnávateľ prihliada na dĺžku pracovného týždňa,
•  náhrada mzdy pri prekážkach v práci,
•  rozsah pracovného času je najviac 20 hodín týždenne.

Výhody pracovného pomeru na kratší pracovný čas:

• voľnejšie uzatváranie pracovného pomeru,
• nemusí byť rozplánovaný na všetky pracovné dni,
• zamestnancovi prináleží mzda podľa dohodnutého kratšieho pracovného času,
• zamestnanec má rovnaké práva ako pri pracovnom pomere na riadny pracovný čas,
• pracovný pomer sa môže skončiť zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca výpoveďou.

Nevýhody pracovného pomeru na kratší pracovný čas:

• zamestnanec nemá nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru,
• zamestnávateľ nie je povinný po skončení pracovného pomeru, resp. pred uplynutím výpovede ponúknuť zamestnancovi iné pracovné miesto,
• veľmi nízka právna ochrana týkajúca sa zamestnanca okrem tých prípadov, ktoré sa týkajú skutočností, že zamestnankyňa je tehotná, je na materskej dovolenke alebo ak sú zamestnanci na rodičovskej dovolenke.

Môžeme vyzdvihnúť kratší pracovný čas pred riadnym pracovným časom, pretože nemusí byť naplánovaný na všetky dni v týždni. Taktiež aj v prípade, že je dohodnutá kratšia pracovná doba a tá je prekročená, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.